Koncom júna sa v priestoroch bratislavského hotela Sorea Regia konal 15. ročník slávnostného uvádzania osobností do Dvorany slávy slovenskej medicíny Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS). Tento rok boli do nej uvedení dvaja predstavitelia Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine – prof. MUDr. Ján Danko, PhD. a prof. MUDr. Kamil Javorka, DrSc.
Projekt Dvorany slávy slovenskej medicíny má za cieľ spopularizovať významné osobnosti z oblasti medicíny, vedcov a pedagogických pracovníkov, ktorí sa pričinili o rozvoj medicíny, vedeckého bádania a vzdelávania. Svojou celoživotnou prácou prispeli k zvyšovaniu úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti a pomáhali šíriť dobré meno slovenskej medicíny v zahraničí.
Súčasťou slávnostného programu bola výstava fotografií, výtvarných prác aj klavírny koncert. JLF UK má tak do dnešného dňa v Dvorane slávy slovenskej medicíny 7 osobností. Okrem dvoch tohtoročných aj prof. MUDr. Jána Buchanca, DrSc., prof. MUDr. Janku Buchancovú, CSc., prof. MUDr. Júliusa Mazucha, DrSc., prof. MUDr. RNDr. Rudolfa Pullmanna, PhD. a prof. MUDr. Pavla Steinera DrSc.
MEDAJLÓNY OCENENÝCH:
Prof. MUDr. Ján Danko, PhD.
Profesor Ján Danko sa narodil v Málinci. Maturoval na gymnáziu v Poltári (1969). Štúdium všeobecného lekárstva na LF UK v Martine ukončil s vyznamenaním (1975) a ocenením primátora Bratislavy i prezidenta ČSSR. Už počas štúdia sa na Ústave anatómie LF UK v Martine zapojil do vedecko -výskumnej činnosti ako pomocný asistent a po ukončení štúdia ako odborný asistent. Získal atestácie I. (1978) a II. stupňa (1983) z gynekológie a pôrodníctva, v roku 1983 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu zameranú na vplyv fajčenia na tehotnosť. V roku 1985 absolvoval postgraduálny kurz vysokoškolskej pedagogiky. Docentom bol menovaný v roku 1986, profesorom gynekológie a pôrodníctva v roku 1997. Postgraduálne špecializácie si doplnil v odboroch onkogynekológia (2006), ultrazvuková diagnostika (2007), mamológia (2007) a mamodiagnostika (2022). Výskumný pobyt na Univerzite v Zürichu, v centre perinatologického výskumu (1979– 1980 a 1989–1990) zásadne ovplyvnil jeho vedecko -pedagogický rast. Početné študijné pobyty absolvoval na renomovaných univerzitách v Európe, USA a Austrálii. Bol prednostom Gynekologicko -pôrodníckej kliniky JLF UK a Martinskej fakultnej nemocnice (1990–2017). Pod jeho vedením sa pracovisko stalo centrom excelentnosti pre perinatologický výskum a klinickú prax – najmä v oblasti rizikovej tehotnosti, epidurálnej analgézie, prenatálnej diagnostiky, endoskopickej chirurgie a mamológie. Martinská nemocnica sa stala centrom pre rizikovú tehotnosť s transportom plodov in utero viac ako 90 % a vynikajúcimi výsledkami perinatálnej mortality a morbidity. Pracovisko bolo mnoho rokov hodnotené ako najlepšie na Slovensku nielen rodičkami, ale aj odborníkmi z oblasti ženského lekárstva. Rozšírilo portfólio liečebných procesov o oblasť mamodiagnostiky a mamológie. Vo svojej vedecko -výskumnej práci sa zameriaval na štúdium vplyvu rizikových faktorov počas tehotnosti, prenatálnu genetickú diagnostiku, prevenciu onkologických ochorení, sonografiu, liečbu postpartálnej anémie pomocou erytropoetínu a molekulovú diagnostiku ochorení prsníkov. Vďaka pôsobeniu na zahraničnom pracovisku výraznou mierou prispel k obohateniu poznatkov o škodlivosti fajčenia na tehotnosť. Bol hlavným riešiteľom mnohých významných projektov. Medzi najvýznamnejšie patria „Terapeutický efekt vakcíny proti rakovine krčka maternice“ (nadnárodná štúdia, koordinátor za slovenské pracoviská), „Vplyv fajčenia na plod“, „Molekulová diagnostika ochorení ženských pohlavných orgánov“, „Prenatálna genetická diagnostika ohrozenia plodu“,“Liečba postpartálnej anémie“, „Dopplersonografická diagnostika zhubných ochorení vaječníkov“ a „Molekulárna diagnostika ochorení prsníkov“. Je autorom alebo spoluautorom viac ako 803 vedeckých a odborných publikácií vo vedeckých a odborných časopisoch, s viac ako 1906 citáciami vo svetových databázach, tiež vysokoškolských učebníc a skrípt. Publikoval v Lancete a iných prestížnych časopisoch. Prednášal na stovkách domácich i medzinárodných kongresoch. Vychoval 25 doktorandov, 5 z nich získalo titul profesor. Bol dekanom JLF UK v Martine (2000–2007 a 2011–2019). Pod jeho vedením sa fakulta zaradila medzi naše najlepšie vzdelávacie inštitúcie v zdravotníctve. Modernizovala sa, rozšíril sa výskum, vybudovalo sa simulačné centrum, biobanka, nové teoretické pracoviská a pripravila sa výstavba Univerzitnej nemocnice Martin. Významne sa zaslúžil o rozvoj štúdia v anglickom jazyku, najmä pre študentov z Islandu, Nórska, Seychel a iných krajín. Profesor Danko bol členom Vedeckej rady JLF UK (1990–1999), neskôr jej predseda (2000–2007 a 2011–2019). Je členom mnohých medzinárodných odborných organizácií, napr. Svetovej organizácie pre ultrazvuk v medicíne, vedeckých rád lekárskych fakúlt v Olomouci, Košiciach, Bratislave, Vedeckej rady UK a aj LF SZU. Bol predsedom rady Národnej knižnice, prezidentom Slovenskej gynekologicko -pôrodníckej spoločnosti, členom Predsedníctva SLS (viceprezident), predsedom Rady APVV pre lekárske a farmaceutické vedy, predsedom VR MZ SR, komisárom EBCOG pre udeľovanie akreditácii v Európe. Doteraz je odborným garantom pre mamológiu a mamodiagnostiku, čestným členom SLS a v popredných funkciách mnohých ďalších významných inštitúcií. Za doterajšie výsledky práce mu boli udelené mnohé pocty a ceny, napr. Strieborná medaila UK (2000), Zlatá medaila UK (2003), Veľká strieborná medaila UK (2019), Pamätná medaila UK (2019), Pamätná strieborná medaila UK (2021), Bronzová medaila J.E. Purkyně, Zlatá medaila „Propter Merita“ SLS, Cena mesta Martin, Čestné občianstvo mesta Martin, Cena Univerzity v Zürichu za vedecký výskum, Krištáľové krídlo v kategórii „Veda a medicína“. Za dlhoročnú úspešnú spoluprácu JLF UK v Martine s UK v Bratislave, prácu v jej prospech a presadzovanie samosprávneho princípu riadenia vecí verejných mu rektor UK udelil Veľkú zlatú medailu UK (2024). Mimoriadne aktívny je aj vo verejnom živote, od roku 2018 je primátorom mesta Martin. Je ženatý, má syna a dve dcéry. Životnú energiu čerpá z rodiny, prírody a aktívneho záujmu o veci verejné. Je osobnosťou, ktorá inšpiruje súčasné aj budúce generácie lekárov a pedagógov svojím príkladom, integritou a službou verejnému dobru.
Prof. MUDr. Kamil Javorka, DrSc.
Profesor Kamil Javorka začal v roku 1962 študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor detské lekárstvo. Od tretieho ročníka pôsobil na Fyziologickom ústave LF UK ako demonštrátor a ŠVOČ úlohy riešil na Endokrinologickom ústave SAV. Po ukončení štúdia v roku 1968 nastúpil na Ústav fyziológie vznikajúcej Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine, kde pôsobí dodnes. V prvých rokoch sa venoval výskumu kardiorespiračných vzťahov na experimentálnych zvieratách pod vedením prof. MUDr. Zoltána Tomoriho, DrSc., svetovo uznávaného fyziológa a experimentálneho respirológa. Blízky vzťah k pediatrii a neonatológii nasmeroval jeho vedecko- -výskumnú činnosť na štúdium fyziológie a patofyziológie detí, najmä nedonosených novorodencov. Hlavnou témou jeho vedeckej práce sa stala klinická fyziológia detí a novorodencov, so zameraním na reguláciu kardiovaskulárneho a respiračného systému. Akademické tituly získaval postupne: CSc. (1976), docent (1981), DrSc. a profesor (1991). V roku 1990 absolvoval atestáciu z pediatrie. V rokoch 1986 až 2008 bol vedúcim Ústavu fyziológie JLF UK. Jedenásť rokov pôsobil ako prodekan fakulty (1996–2007) a v rokoch 2015–2019 bol riaditeľom divízie Respirológia Martinského centra pre biomedicínu. V roku 2001 inicioval založenie fakultného vedeckého časopisu Acta Medica Martiniana, ktorého bol 24 rokov šéfredaktorom. V roku 2001 inicioval založenie fakultného vedeckého časopisu Acta Medica.Vo svojej publikačnej činnosti eviduje viac ako 170 časopiseckých prác in extenso, z toho 90 v zahraničí a sedem monografií. Je autorom a spoluautorom piatich vysokoškolských učebníc a zostavovateľom prvej slovenskej celoštátnej učebnice lekárskej fyziológie, ktorá od roku 2001 vyšla už v piatich vydaniach. Jeho vedecká práca si získala takmer 1800 citačných ohlasov (1100 v citačných indexoch WoS, CC a SCOPUS). Pod jeho vedením úspešne ukončilo doktorandské štúdium jedenásť študentov. Významne sa podieľal na výchove štyroch docentov a následne štyroch vysokoškolských profesorov. Pôsobil v rôznych funkciách v európskych a svetových odborných spoločnostiach. Bol vedeckým sekretárom Skupiny pre reguláciu dýchania pri Európskej respirologickej spoločnosti a členom Etickej komisie Svetovej únie fyziologických vied (IUPS). Za veľké uznanie svojej práce považuje zvolenie za člena prestížnej Akadémie IUPS v roku 2021. Prof. Kamil Javorka bol a je dodnes aktívny aj v slovenských lekárskych spoločnostiach. Organizačnú prácu na rozvoji odborných spoločností združujúcich fyziológov a lekárov na Slovensku považuje za nutnú a neoddeliteľnú súčasť profesijného života. Členom výboru Slovenskej fyziologickej spoločnosti SLS (SFyS) je od roku 1990. Počas tohto obdobia nepretržite zastával funkcie podpredsedu, alebo vedeckého sekretára, ktorým je dodnes. Pôsobil aj ako vedecký sekretár Slovenskej spoločnosti pre fyziológiu a patológiu dýchania SLS a do roku 1998 bol jej predsedom. Je členom výboru Komisie experimentálnej kardiológie (KEK) pri SFyS a ČFS. V Spolku lekárov v Martine bol počas troch období predsedom dozornej rady. Pri organizovaní lekárskeho a farmaceutického výskumu bol päť funkčných období členom Komisie VEGA a dve funkčné obdobia členom Rady Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Za svoju prácu získal viacero významných ocenení. Každé z nich si prof. Kamil Javorka nesmierne váži, ale za najcennejšie považuje Zlaté medaily – Slovenskej lekárskej spoločnosti, Univerzity Komenského a Jesseniovej lekárskej fakulty UK, ako aj Jesseniovu cenu SLS za celoživotné dielo v teoretických disciplínach. Bol menovaný Čestným členom Slovenskej lekárskej spoločnosti, ako aj Čestným členom Českej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně. Profesor Kamil Javorka za svoj najväčší prínos nepovažuje len vedecké výsledky a to, že sa podieľal na vzdelávaní tisícok slovenských a zahraničných lekárov, ale najmä to, že sa mu podarilo vychovať pokračovateľov na Ústave fyziológie JLF UK. Ako sám s hrdosťou hovorí, jeho žiaci – tri profesorky a jeden profesor – už dávno prekročili tieň svojho učiteľa a s nadšením i úspechmi pokračujú v pedagogickej a vedeckej práci. Napĺňa sa tak základný predpoklad vývoja – predstihnutie rodičov a učiteľov svojimi deťmi a študentmi.
